Mgr. Peter Hvorka
www.quies7.sk
Význam vzťahov pre dieťa je nespochybniteľný. Dieťa vyrastá vo viacerých vzťahoch a celý jeho vývin je vzťahmi podmienený. Matka sa k svojmu budúcemu dieťaťu vzťahuje vo fantázii, formuje svoju predstavu o ňom ešte predtým ako otehotnie a táto predstava neskôr ovplyvňuje ich vzťah. Je s ním vo vzťahu počas prenatálneho vývinu a po pôrode začína ich veľké vzťahové dobrodružstvo prechádzajúce cez rôzne vývinové fázy až k dospelosti. Otec ako rovnocenný tretí člen základnej rodinnej bunky zastupuje iný svet, nachádzajúci sa mimo priestoru symbiotickej diády matky a dieťaťa. Je to svet reality, ktorý dieťa nestretáva v matkinej náruči. Potrebuje sa v ňom začať orientovať a nájsť si tam svoje miesto. Otcova úloha je dôležitá, bez jeho pôsobenia je riziko, že dieťa sa s matkou stratí v silnom úzkostnom vzťahu. Po vzťahu s matkou a otcom trojicu základných životných vzťahov človeka uzatvára partnerský vzťah. Človek k nemu smeruje celoživotne od prvých vývinových období, aj keď reálne ho tvorí až neskôr. Tento vzťah je pre dospelého jedným z hlavných životných naplnení, ale má svoj obrovský význam aj pre dieťa, ktoré sa do takéhoto vzťahu narodí.
Dieťa je ovocie partnerského vzťahu, nie je jeho naplnením. Naplnením partnerského vzťahu je vzťah samotný. Pre dieťa je dôležité, aby to tak ostalo aj po jeho príchode do rodiny. Keď to tak nie je a stane sa dôležitejším ako partnerský vzťah rodičov, je to pre neho obmedzujúce, nevie to uniesť a stagnuje. Dieťa postupne zreje a vzďaľuje sa rodičom, potrebuje vnímať, že rodičia sú osobnostne aj vzťahovo sebestační. Doslova potrebuje vnímať, že matka a otec sa majú radi špecificky inou láskou ako je ich láska k nemu. Táto partnerská láska je pre dieťa zatiaľ nedostupná, nerozumie jej a zároveň ho láka a skúša ju získať. V rámci primeraných hraníc sa mu to aj darí. Dcéry sú otcove princezné a synovia matkini malí hrdinovia. V psychologickej úplnosti sa im to ale nikdy podariť nemá a partnerský vzťah matky a otca musí vyhrať. Ak sa tak nestane, vznikajú rôzne inhibujúce naviazania rodiča a dieťaťa, ktoré brzdia rast dieťaťa, ale aj celú dynamiku vzťahov v rodine. Správne procesy načrtnuté v úvode textu sa nerozbehnú. Je potrebné, aby rodičia ostali blízko svojej primárnej podstate a tou sú ich dospelé roly, ktoré v zrelom partnerstve vytvárajú vzťahový domov pre nich aj pre dieťa. Ten domov, kde deti rastú v slobodnom pohľade rodiča do podoby, ktorú si samy vyberú. Domov, kde neprežívajú neprimeranú zodpovednosť za rodičov, vedia, že rodičia sú v partnerstve spokojní a oni môžu dobýjať svet, v budúcnosti domov slobodne opustiť a stretnúť niekoho, s kým budú mať ten tajomno príťažlivý vzťah, ktorý majú otec s mamou.