Oddych a rast

04.12.2023 | Prečítané: 161x

Mgr. Peter Hvorka
www.quies7.sk
www.pioz.sk
Uverejnené: Futbalový tréning 2023/4

Jednoduché pravdy nachádzajúce sa v základe nami používaných pojmov nás usvedčujú. Objavujeme v nich životné návody, ktoré často pre rôzne prípony a predpony nevidíme. Ich jednoduchosť je uchvacujúca a ich moc premieňajúca. Slová a pojmy vznikali pomenovávaním javov, vecí, či činností a snažili sa vystihnúť ich podstatu. Odstránením prípon, či prehodením poradia, získavame pre nás nový význam pôvodne v pojmoch pomenovaný. Napríklad v slove odpustenie nachádzame základ v slove pustiť, alebo v pojme sebavedomie nachádzame hneď dva základné pojmy, a to: vedomie seba. Zisťujeme, že pri odpúšťaní potrebujeme niečo pustiť a pri hľadaní sebavedomia nie je potrebné posilňovanie, alebo nacvičenie. Potrebujeme len jednoduché uvedomenie a spoznanie seba. Pri dávke slobodného symbolického myslenia môžeme ísť ešte ďalej. Dýchanie je nepopierateľne jednou z najdôležitejších ľudských životodarných činností. Je zaujímavé, že práve v základe pojmu oddych, ktorým sa budeme zaoberať, sa nachádza slovo dych. Môžeme sa domnievať, že tak dôležitý základ slova oddych tam nie je náhodou a pre dýchanie je oddych naozaj podstatný. V oddychu prestávame robiť rôzne činnosti a oproti nim začíname výraznejšie dýchať a napĺňame tak primárnu potrebu života. Ľudský život nie je len fyzická existencia, preto oddych nemôžeme chápať len ako čas fyzickej regenerácie. Je to čas, kde prebiehajú búrlivé psychické procesy zrenia a rastu vo všetkých jeho formách. Predvianočná doba je nadmieru vhodná nato, aby sme sa na oddych pozreli podrobnejšie a pokúsili sa nájsť, aký má vplyv na rast človeka- športovca.

Pojem, od ktorého sa potrebujeme odraziť, je zvnútornenie. Je to stav, keď nové poznatky, alebo schopnosti, máme natoľko prijaté, že ich pokladáme za svoje. Už to nie sú len vonkajšie nacvičené formy, ale sú vnútorné a plne implementované do ľudského prežívania a správania. V klasickom učení to poznáme napríklad pri osvojovaní cudzích jazykov, násobilky, či gramatiky. Človek zvnútornený poznatok používa bez toho, aby nad ním nadmerne rozmýšľal, vie, že s ním disponuje a vníma ho ako svoju prirodzenosť. Deje sa to aj pri iných formách učenia, ako je napr. učenie sa chôdzi, neskôr bicyklovanie, či iný šport. Dieťa, ktoré si raz zvnútorní techniku chôdze, viac nerozmýšľa nad postupom kladenia nôh pri chôdzi, jednoducho kráča, technika chôdze je zautomatizovaná. Pri učení sa športovým technikám je proces zvnútornenia rovnako nevyhnutný. Bez neho nenastane prirodzenosť pohybu ani prepojenie psychického nastavenia s telom. Športový výkon bude mechanický a rozvoj športovca obmedzený. Vplyv to bude mať samozrejme na výkon, ale nenastanú ani iné nevýkonové osobnostné a emočné zisky, ktoré k športu patria. Futbalový tréning nie je výnimkou, proces zvnútorňovania musí prebiehať aj v ňom. Problematika je zložitejšia o to viac, že hráč sa pohybuje v sociálnom poli s ďalšími hráčmi, a tak svoje herné schopnosti potrebuje mať zvnútornené pevnejšie ako pri individuálnych športoch. Kontakt s hráčmi je rušivý, zvnútornenie potrebuje byť hlbšie, aby hráč zachoval svoje herné know- how a nenechal sa rozptýliť vplyvom ďalších 19 osôb na ihrisku.

Ako sme rozoberali v predošlých textoch, psychické zrenie prebieha často paradoxne. To, že človek výškovo rastie v spánku je všeobecne známe a racionálne pochopiteľné. Predstava, že človek rastie počas behu, je na prvý pohľad zvláštna, preto fakt, že rastieme v spánku väčšina ľudí prijíma ľahko. Vetu: „Musíš veľa spať, aby si narástol,“ sme od rodičov počuli asi všetci. Naopak vety typu: „Oddýchni si, o chvíľu to skúsiš znova, nechaj to tak, skúsiš to opäť zajtra,“ alebo „Chce to čas, neboj sa, raz to zvládneš,“ nemuseli byť z úst rodičov a ďalších autorít okolo nás časté. Rast v schopnostiach a vedomostiach nie je v spoločnosti primárne prepojený s oddychom. Skôr naopak, prepájame si ho s výkonom, snahou, tréningom, opakovaním a pod. Staré príslovie „Ráno je múdrejšie večera,“ nám síce naznačuje niečo o potrebe uloženia a pokojného zvnútornenia, ale jeho aplikácia do dnešného rýchleho života nie je jednoduchá. V tréningovom procese „noc" z príslovia potrebná na zvnútornenie môže byť dlhá niekoľko dní, až rokov a vyžaduje trpezlivosť. Tréner môže ovplyvňovať edukačné vstupy v podobe kvalitného tréningu a vhodných prístupov ku konkrétnemu športovcovi, ale nad samotným zvnútornením moc nemá. Zvnútorňovanie je prechod od vonkajšieho k vnútornému. Čo k sebe a do seba človek pustí je len jeho voľba. Výnimkou sú len násilné alebo traumatizujúce vplyvy, ktoré prichádzajú nepozvane. Bližšie sa im teraz venovať nebudeme, ale o ich existencii potrebujeme vedieť. Zvnútorňovanie nie je vedomý proces, voľbu, čo zvnútorníme alebo nezvnútorníme, a ako rýchlo sa tak stane, nemáme vedome v rukách. Nevedomé faktory, ktoré pôsobia v každej časti psychiky, majú svoj zásadný vplyv aj tu. Cesta je ako vždy v paradoxe nepriamej priamosti. Úplne priamo a vedome našťastie vieme vytvárať podmienky k vytvoreniu bezpečného prostredia, v ktorom si človek dovolí k sebe púšťať to, čo potrebuje, a neostáva uväznený v psychických obranách brániacich zvnútorňovaniu. Športovec v takomto prostredí k sebe po potrebnom čase a opakovaniach pustí všetko prospešné, čo v tréningu našiel. Múdri tréneri vedia, kedy sa majú stiahnuť a nechať športovcovi čas na spracovanie procesu. Zmenia tréning tak, aby si športovec oddýchol od nácviku konkrétnej techniky, a proces zvnútorňovania mohol prebiehať. V období Vianoc je čas nato, aby detskí športovci mali priestor na tréning vôbec nemyslieť. Je to obdobie, kedy môžu zažívať tréningový oddych na všetkých úrovniach. Nemať kontakt s trénerom, ani so spoluhráčmi, s klubom ani s kopačkami. Mozog inak zahltený tréningom prestáva pracovať a má priestor na ukladanie a zvnútorňovanie. Je to podobné, ako zastať na diaľničnom odpočívadle a všimnúť si, že okolo diaľnice niečo rastie a dokonca si všimnúť, že tie rastliny majú vôňu. Zažívame to aj pri jedení, keď sa zastavíme a vnímame ako jedlo, ktoré máme v ústach, chutí. Pri rýchlom hltavom spôsobe jedenia to nezažijeme. Potrebuje sa zastaviť, až potom začnú prúdiť vône a chute. Veľmi symbolicky vyjadrené, náš mozog pod vplyvom množstva podnetov v rýchlosti 130 km/h, nie je schopný vnímať, ukladať a zvnútorňovať.

Vianoce sú však len raz v roku a oddych počas ich trvania pre nás slúži len ako vhodný ilustratívny príklad. Oddych, ktorý športovcovi umožňuje zvnútorňovať, je potrebný v primeraných dávkach celoročne a každodenne. Dokonca aj v rámci konkrétneho tréningu, ktorý trvá napr. 2h. Môže prebiehať v podobe momentov, kedy tréner nechá športovca pár minút samého, aby na neho situácia, ktorú prežil dopadla, a mohol si ju uvedomiť a až potom sa znova pustiť do jej opakovaného nácviku. Momenty oddychu počas tréningu sú bežné z fyzicko- regeneračného hľadiska. Dať im aj rozmer vytvárania priestoru na správne zvnútorňovanie by bolo obohacujúce. Tréneri sú vzdelaní, majú poznatky, vedia, čo by mal športovec robiť a ako by mal rásť. Napriek tomu sa stáva, že posun často krát nenastáva. Prečo overené a systémovo správne rady športovec nie je schopný vždy prijať a používať? Odpoveď nie je jednoduchá, ale jedna z významných prekážok v progrese je práve neschopnosť zvnútorňovať. Zvnútorňovanie prebieha vždy cez nevedomé filtre. Niečo sa dnu dostane, niečo nedostane, a niečo dovnútra prejde ovplyvnené týmito filtrami. Tréner potrebuje pracovať s týmto vedomím a vyvarovať sa chýb. Prístupy trénera k športovcovi sme rozpisovali v predošlých textoch a sú platné a použiteľné aj na problematiku zvnútorňovania. Rámcovo si uvedieme niekoľko chýb, ktoré môžu nastať a zabraňovať, aby sa vonkajšie tréningové cvičenia stali správnymi vnútornými návykmi.

Priamy prístup

Očakávanie, že zvnútornenie a automatizácia potrebných techník príde na základe priameho tréningového pôsobenia, je chybou. Potrebné je dopriať športovcovi psychický priestor, kde môže byť s trénerovou požiadavkou sám bez vyrušujúcich vzruchov a slobodne sa rozhodnúť, či to, čo od neho tréner chce, je pre neho dobré a môže to skúsiť. Výsledok príde až vtedy, keď si konkrétny športovec uvedomí potrebu rastu a tiež to, že ponúkaná športová technika je pre neho dobrou a neohrozuje ho.

Tlak na konkrétny výsledok

Očakávanie, že nácvik prinesie konkrétny výsledok blokuje správne zvnútorňovanie. To prebieha vždy cez osobnosť športovca a výsledok je vždy jedinečný. Konkrétna predstava trénera sa vždy naplní len rámcovo, športovec je jedinečný a aj výsledok tréningu bude jedinečný. Je potrebné dovoliť, aby individualizačné procesy vyformovali športovca tak, ako to on potrebuje.

Časové obmedzenia

Správne zvnútornenie tréningových požiadaviek nemá časové ohraničenie. Môže mať rôzne trvanie a záleží od konkrétneho športovca a jeho vnútornej výbavy. Plánovať rast športovca je v poriadku, ale úzkostlivo trvať na dodržaní plánu v poriadku nie je.

Racionálne vysvetľovanie

Úzkostná snaha presne vysvetliť proces a pri každom neúspechu to znova opakovať, je chybou. Športovec je zahltený a nedokáže zvnútorňovať. Prostredie je plné podnetov pochádzajúcich z vysvetľovania a zabraňuje mu upokojiť sa a vnímať čo v skutočnosti potrebuje.

Uviedli sme si najzákladnejšie chyby, ktorých sa tréner môže dopustiť a mohli by sme v nich pokračovať. Nemalo by to však zmysel. Principiálne sú všetky podobné. Nedovoľujú športovcovi zastaviť sa, byť vo vnútornom tichu a dovoliť mu, aby vonkajšie podnety triedil a vyberal z nich tie, ktoré potrebuje prijať za svoje vnútorné.